Crime & SafetyLocalNews

Izinga lokubulawa kwamadoda liphambili kwimpilo yesizwe, bathi abaphandi

Uphando lweMedical Research Council lujonge ukuba kutheni na umyinge wamashumi asibhozo anesixhenxe ekhulwini (87%) abantu ababulawa eMzantsi Afrika bengamadoda

  • Uninzi lwamaxhoba okubulala eMzantsi Afrika ngamadoda.
  • Uphando olwenziwe yiMedical Research Council luhlalutye ukubulawa kwabantu.
  • Nangona amadoda ethwele “umthwalo ongalinganiyo” wokubulala, oku akubanga nesiphumo songenelelo “olujoliswe kuko, nolunentsingiselo yothintelo”.

Uphononongo olwenziwe ngabaphandi beSouth African Medical Research Council (MRC) lucebisa ukuba ukubulawa kwamadoda eMzantsi Afrika kufanele kunikwe impendulo engxamisekileyo kwilizwe lonke.

URichard Matzopoulos we-MRC’s Burden of Disease Unit kunye neqela lakhe, eliquka izazinzulu zase-UCT School of Public Health, bafunde iingxelo ze-postmortem ukususela ngo-2017 ukuthelekisa ukubulawa kwabasetyhini kunye namadoda. Phakathi kwezinto ezajongwayo ngunobangela wokubhubha, ubudala, indawo ngokwejografi nokuba utywala budlale indima kusini na.

Uphononongo, olupapashwe kwi-PLOS Global Public Health, lufumene ukuba i-87% yabantu ababulawa ngo-2017 yayingamadoda. Ababhali baqaphela iipesenti ezifanayo kwi-2009 (86%) kunye ne-2000 (84%).

Ngokutsho kwabaphandi, olu luphando lokuqala malunga nokubulawa kwamadoda eMzantsi Afrika. Izifundo zangaphambili zijolise ikakhulu ekubulaweni kwabasetyhini (ukubulawa kwabasetyhini). Uphononongo lugxininise ku-2017 ukuba luhambelane nophononongo lwesizwe lwesithathu lwe-femicide (izifundo zangaphambili zokubulala abafazi zazingo-2000 kunye no-2009).

Abaphandi bajongana nemingeni yokufumana iphepha lipapashwe kwijenali ephononongwe ngoontanga. UGqr Morna Cornell, omnye wababhali bophononongo, uxelele iGroundUp ukuba impilo yamadoda ayijongwa kakuhle. U-Cornell ukholelwa ukuba “siphila kwi-paradigm yakudala ethatha onke amadoda njengamandla kwaye ayakwazi ukuhamba ngeenkqubo zempilo njl njl, kwaye ngenxa yoko abalufanelanga ukhathalelo”.

Abona nobangela baxhaphakileyo bokufa phakathi kwamaxhoba okubulala angamadoda kukuhlatywa okubukhali nokudutyulwa. Kubantu abaphakathi kweminyaka eyi-15 kunye ne-44, amazinga okubulala amadoda ayengaphezulu ngokuphindwe kasibhozo kunokubulala kwabasetyhini. INtshona Koloni inomsantsa omkhulu phakathi kwamaxhoba angamadoda nabasetyhini: kwibhinqa ngalinye elibuleweyo, amadoda ali-11.4 abulewe.

Iziganeko zokubulawa kwamadoda ziye zanda kakhulu ngoDisemba nangeempelaveki, nto leyo ebonisa indima edlalwa butywala.

Uphononongo lujolise ekuceleni umngeni uluvo lokuba amadoda “awachaphazeleki”.

“Inyani yokuba amadoda omabini abenzi bobubi kunye namaxhoba okubulala ifihla ubungqina obunamandla bokuba amadoda asemngciphekweni kakhulu kwiimeko ezininzi,” lufundeka njalo olu phononongo.

Ukubulala eMzantsi Afrika kugxile kwiindawo ezihluphekayo apho iziphumo zentlupheko kunye nokungalingani zibaluleke kakhulu. Ngokophononongo, “ubundlobongela buqhelekile njengesiqhelo soqhanqalazo lwabahlali kunye neengxoxo zezopolitiko”.

Amanqanaba aphezulu okuba nemipu kunye nokuvalelwa entolongweni nako kunegalelo kubundlobongela eMzantsi Afrika.

“Amadoda ayadityaniswa ukuba ahlangabezane ngokuphuma ngaphandle ngomsindo, ukucaphuka, ubundlobongela obujoliswe kumahlakani asondeleleneyo kunye nabanye, kunye nokwanda kokubandakanyeka kwimikhwa eyingozi. Oku, kunye namazinga aphezulu obundlobongela amadoda achanabeka kuwo [ubomi] bonke, [kubangela] ubundlobongela obuqhubekayo, kwaye obuhlala buphuma kwizizukulwana,” lutsho uphando.

Ngelixa uphononongo luvuma ukuba “ubundlobongela obujoliswe kwabasetyhini buyinto eqhelekileyo eMzantsi Afrika, amazinga aphantse aphindwe kathandathu kunamanani ehlabathi”, ithi “umthwalo onzima wamadoda wokubulala awukhange ube neziphumo ekujoliswe kuzo, uthintelo olunentsingiselo”.

Ungenelelo olucetyisiweyo ngabaphandi lubandakanya ulawulo olungqongqo lotywala kunye nemipu, iinkqubo zokujongana nezithethe zoluntu eziqhuba ubundlobongela bomzimba, kunye nemizamo yokulwa neengcambu ezibangela ubuhlwempu nokungalingani.

UNjingalwazi uRichard Matzopolous, umbhali oyintloko wolu phando, uxelele i-GroundUp ukuba uphando oluninzi luyafuneka ukuze kuqondwe iingozi kunye nokungenelela, ngakumbi kumxholo waseMzantsi Afrika.

“Isigaba sesi-2 solu phononongo siya kuphonononga ixhoba / umenzi wobubi kunye neemeko zeemeko,” utshilo uMatzopolous.